Steven Furtick – (Ne)kvalifikovaní

Kniha Stevena Furticka s názvom (Ne)kvalifikovaní nesie podnadpis Ako Boh koná veľké veci prostredníctvom zlomených ľudí. Autor sa v nej zamýšľa nad tým, ako môže on a aj mnohí ďalší kresťania, ktorí sa cítia byť nedostatoční, slúžiť Bohu a stať sa takými, akými nás Boh chce mať. Hovorí o hľadaní našej vlastnej identity, ktorú do nás Boh vložil a naplánoval.

Svoje rozprávanie začína pohľadom na Božie meno. Keď sa Mojžiš pýtal Boha na Jeho meno, dostal zvláštnu odpoveď: „Ja som“. Len dve slová, nič ďalej, žiadne tretie slovo. Ja som... kto?

Život pod tlakom - odolávanie pokušeniam

Ak máte záujem, môžete si vypočuť ďalšiu časť zo série kázní na tému "Pod tlakom". Dnes to bude o zvládaní pokušení, s biblickým textom z listu Jakuba 1,12-18. Prajem požehnaný zvyšok nedele a úspešné kroky pri odolávaní pokušeniam.

Martin Greenfield - Šaty robia človeka

Tento rok začal akosi divne. Už cez sviatky som bola chorá, celé dva týždne som strávila s vreckovkou na nose zatvorená doma. Potom sa mi podarilo začiatkom januára urobiť si dosť nepríjemný úraz. Pri páde na zľadovatenom chodníku som si pochrámala kostrč, ktorá ma dodnes bolí a ešte dlho bude. Potom mi seklo v krížoch, tak kvalitne, a vzápätí ma zložila chrípka a horúčky. No nič, niektoré veci človek veľmi neovplyvní, len musí vydržať a nejako cez to preplávať... Za posledné týždne sa mi okrem kopy bolesti podarilo nájsť aj trošku odpočinku pri knihe. Konečne som dočítala zaujímavý životopisný príbeh veľmi silného a statočného človeka.

Zapáliť budúce generácie

Na začiatku knihy Zjavenia Jána sa píše o prvej láske. Pán Ježiš tu prostredníctvom apoštola Jána prehovára k niekoľkým zborom a do zboru v Efeze odkazuje tieto slová: "Poznám tvoje skutky, tvoju námahu a vytrvalosť… Si vytrvalý, mnoho si zniesol pre moje meno, a neochabol si. Ale mám proti tebe to, že si opustil svoju prvú lásku." (Zj 2,2-4)

Nedávno sme sa týmito slovami zaoberali v nedeľnej kázni. Hovorili sme si o tom, že je dôležité pracovať na Božom diele, byť činný v službe nášmu Pánovi. Pán Ježiš má voči veriacim v Efeze výčitku, ale nevyčíta im, že pracujú, alebo že by pracovali príliš veľa. Naopak, hodnotí kladne, že neustávajú v práci, že sú vytrvalí. Jeho výčitka nie je namierená k ich rukám, ale smeruje k ich srdciam. Vyčíta im, že opustili prvú lásku, že opustili to, čo mali v srdciach celkom na začiatku, keď Ho prijali. Vyčíta im, že ich srdcia už nie sú také zapálené, také horúce.

Test blogu

dghagdlghdlsjvnxbvxkdjvôdsj

Veľký a slávny Boh

Trošku som sa započúvala do ruštiny. Nie že by som jej veľmi rozumela, mala som ju iba jeden školský rok na základnej škole, ale niečo máličko si ešte v pamäti vybavujem... A okrem toho, jeden šikovný človek pridal do videa titulky slovenskej verzie tejto peknej piesne. Obzvlášť jej druhá sloha je môjmu srdca blízka, milujem prechádzky prírodou, rada pozorujem krásne Božie stvorenie a Boha zobrazeného v ňom. Posledné mesiace som si akosi nenašla čas ísť do prírody a takmer som zabudla, aký je Boh...

Nimnická priehrada

Od malička bývam v Púchove, už veľakrát som bola na priehradnom múre, často sa vozím okolo priehrady, ale ešte nikdy som nemala možnosť vidieť priehradu takto z výšky. Môj otec sa zase raz hral na horolezca :-) ale je to úžasný pohľad, tie obrovské masy vody uzavreté medzi vrchmi - a drží ich len jeden malý priehradný múr...

Daždivý deň

Nevešaj hlavu

Keď ma v živote pritlačia ťažké chvíle, spomeniem si na jeden výrok od Petra Hahneho:

Komu siaha voda až po krk, ten nesmie zvesiť hlavu.

Niekedy sa stáva, že sa na človeka zo všetkých strán valia samé starosti a problémy a nech sa otočí kamkoľvek, ani jedným smerom cesta nevedie.

Láska Kristova

Ako každý rok, aj pre rok 2016 som mala z Biblie vybratý verš, ktorý ma celým rokom sprevádzal. Boli to slová z listu Efezanom 3,17-19: 

...aby ste tak zakorenení a upevnení v láske mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie, a tak aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou. 

O čo skazenejší svet je tam vonku,
o to zdravší musíme byť vo vnútri.
(Reinhard Mey)

...preto stojte pevne v Pánovi...
aby ste vždy viac a viac prospievali v tom, 
čo ste prijali: ako máte žiť a páčiť sa Bohu...
(Flp 4,1; 1Tes 4,1)

Karen Kingsburyová – Čas tancovať

Minulé leto som dostala do daru knihu od Karen Kingsburyovej s názvom Čas tancovať, no až teraz som sa dostala k jej prečítaniu. A som naozaj rada, že som si na ňu urobila čas. Autorka v nej opisuje manželskú krízu dvoch kresťanov, no nie je to príbeh len o manželoch a pre manželov, ako by sa zozačiatku mohlo zdať.

Táto kniha bola aj sfilmovaná. Ak by ste sa ale chceli uspokojiť s tým, že ste videli alebo si pozriete film, pripravíte sa o to najcennejšie. Jednak vo filme určite nenájdete všetky udalosti opísané v knihe a predovšetkým v ňom chýba duchovný rozmer. Do filmu sa nedostali duchovné zápasy jednotlivých hrdinov príbehu a ich otvorené rozhovory s Bohom.

Dee Brestinová – Přátelství žen

Kniha Přátelství žen od autorky Dee Brestinovej v sebe ukrýva zaujímavé informácie o ženách, predovšetkým o ich schopnosti nadväzovať vzťahy, a tiež o úskaliach týchto vzťahov.

V úvode autorka opisuje niektoré rozdiely medzi správaním muža a ženy. Poukazuje na ich rozdielnu emocionálnu výbavu a tým pádom aj rozdielnu schopnosť a túžbu či potrebu nadväzovať vzťahy. Hovorí o tom, že ženy dostali od Boha vzácny dar. Na rozdiel od väčšiny mužov majú schopnosť vytvárať hlboké dôverné vzťahy. Potrebujú sa však naučiť tento dar správne používať.

Autorka poukazuje na dôležitý fakt, že dievčatá a ženy sa musia naučiť hľadať svoje bezpečie, naplnenie svojich potrieb a túžob, a tiež svoju identitu v prvom rade v Bohu. Inak sa vzťahy môžu stať pre ne pascou. Môžu ich dusiť, ak má jedna strana príliš veľké očakávania od tej druhej. Alebo ich môžu doviesť k modlárstvu, ak vznikne závislosť od človeka, namiesto závislosti od Boha. Okrajovo sa autorka venuje aj homosexualite medzi ženami, ktorá môže prameniť práve z modlárstva vo vzťahoch, keď začne pre mňa nejaký človek znamenať viac, ako Božie nariadenia. Opisuje tu svedectvo kresťanky, ktorá takýmto vzťahom prešla a dokázala sa z neho vymaniť. 

V rámci negatív vo vzťahoch sa autorka dotýka aj záležitostí ako šikana, ohováranie alebo nebezpečenstvo zvané „najlepšia kamarátka“. Hovorí o tom, že kvôli nášmu sklonu k závislosti vo vzťahoch je lepšie budovať si sieť priateľov, ako mať len jednu „naj“ kamarátku. Mali by sme v tom podporovať aj naše priateľky, dopriať im priestor a slobodu pre iné vzťahy a neosobovať si výhradné právo na ich náklonnosť a čas. A v prvom rade by sme mali naše priateľky podporovať v raste do podobnosti Kristovi. Pomáhať im približovať sa ku Kristovi a nie ku mne. A pomáhať im tiež odhaľovať a napĺňať ich poslanie a obdarovanie dané Bohom, aj keď to bude znamenať sebazaprenie. Ak bude rásť vertikálny vzťah medzi mnou a Bohom a aj medzi mojou priateľkou a Bohom, potom sa bude uberať správnym smerom aj náš vzájomný horizontálny vzťah.

Samozrejme autorka v knihe nehovorí len o negatívach. Pozerá sa na dôverné vzťahy z rôznych strán. Dočítate sa tu o rôznych veciach, ktoré v sebe priateľstvo zahŕňa: napríklad verná láska, vytrvalosť, ochota podstúpiť riziko, schopnosť povzbudiť či obviazať rany toho druhého… alebo aj umenie rozlúčiť sa.

Dočítate sa tiež, že nie je priateľka ako priateľka. Niektoré prichádzajú do našich životov ako „letničky“ a iné ako „trvalky“. Obidva druhy priateľstva majú svoj význam a svoje miesto a je dobré podľa toho k nim pristupovať, prijímať ich a vážiť si ich také, aké sú. Iné prirovnanie, ktoré v knihe nájdete, hovorí o ružiach a aligátoroch. Ruže sú krásne, ale občas sa zraníte na ich tŕňoch. To však nie je dôvodom na útek, časom sa naučíte zaobchádzať s ružami tak, aby ste sa vyhli zbytočným zraneniam. No niekedy sa na obzore objavia aligátory a vtedy je lepšie zobrať nohy na plecia, pretože aligátora neskrotíte. Aligátor sa síce môže na vás usmievať, ale jedného dňa vás celkom určite roztrhá. V knihe nájdete zopár znakov, podľa ktorých možno aligátora odhaliť, a tiež ďalšie zaujímavosti, podľa ktorých si možno vyberať priateľov. 

Alebo sa dočítate o výhodách medzigeneračných vzťahov, priateľstiev medzi staršími a mladšími ženami. Z takéhoto vzťahu môžu vzájomne ťažiť obe strany a je na našu škodu, ak sa im vyhýbame alebo sa ich bojíme. Autorka vo svojej knihe tiež opakovane nabáda, aby sa ženy za výber priateliek a za priebeh svojich priateľstiev modlili a nechali sa viesť Bohom. Lebo Boh najlepšie vie, čo potrebujeme a často nás milo prekvapí a dá nám viac, ako sme si dokázali predstaviť.

Ku svojmu uvažovaniu autorka využila okrem iného vzťahy medzi biblickými postavami Rút a Noémi, Alžbeta a Mária alebo Jonatán a Dávid (áno, sú to dvaja muži a nie ženy, ale napriek tomu sa môžeme z ich vzťahu všeličomu priučiť).

V závere knihy nájdete krátke zhrnutie najdôležitejších myšlienok a niekoľko otázok na diskusiu. Niektoré veci v knihe sú špecifické práve pre vzťahy žien, ale myslím si, že sa v nej nájde dosť myšlienok a princípov, ktoré by sa dali využiť bez ohľadu na pohlavie. 

Nie so všetkým, čo autorka v knihe napísala, sa dokážem úplne stotožniť, a ani som túto knihu nečítala s tým, že by to bol jediný a konečný pohľad na vzťahy medzi ženami. No odniesla som si z nej veľa podnetov na zamyslenie – nad mojimi priateľkami a priateľstvami, ale aj nad sebou, akou priateľkou som ja pre tých druhých, resp. akou by som mohla alebo mala byť.

Kdo se bojí vodou jít,

ten podle tónů faraonů musí žít

Tieto slová z jedného černošského spirituálu mi pripomínajú príbeh Izraelského národa, ktorý musel cestou z Egypta prejsť stredom Červeného mora. Ak by zostali na brehu, chytila by ich faraónova armáda a zajala späť do otroctva. No zároveň vykročiť vpred znamenalo obrovskú neznámu, niečo, čo ešte nikdy nezažili, čo ešte nikdy predtým neurobili. Bolo to veľmi ťažké rozhodnutie. Tento príbeh však nie je iba historickou udalosťou. Vnímam ho aj ako určitý obraz alebo možno pomôcku pri rozhodovaní aj v dnešných časoch.

Jednak mi to veľmi pripomína najdôležitejšie rozhodnutie v živote človeka, kedy si vyberá z dvoch možností. Buď môže vykročiť vpred s Bohom, ktorý dáva život, aj keď to možno znamená vykročiť do neznáma, do rizika. Alebo môže zostať na mieste, čo zase znamená navždy zostať v otroctve hriechu, ktorého neodvratným dôsledkom je smrť. Iná možnosť neexistuje, nie je žiadna stredná cesta. Na príklade izraelského národa možno vidieť, ktoré rozhodnutie bolo správne. Vykročili a Boh sa postaral, aby sa dostali na druhý breh. A nie len to, ich nepriateľ bol zničený.

Zároveň môže byť tento príbeh inšpiráciou aj pre kresťanov, ktorí už dávno kráčajú po ceste s Bohom. More mi pripomína niečo nové, nepoznané, možno niečo, čo naháňa strach, čo vyzerá ako bezvýchodisková situácia. Občas sa na také miesta dostávam. S obavami stojím na brehu mora, ktorému nevidím koniec a nemám tušenia, aké je hlboké. Vtedy si pripomínam citát uvedený v nadpise tejto úvahy a nachádzam v ňom povzbudenie. Pretože niekedy je potrebné a možno aj nevyhnutné „vodou jít“, aby sa človek pohol vpred, aby sa mohol odpútať od starých vecí, ktoré ho zväzovali, aby našiel slobodu, aby mohol voľne dýchať a rásť, alebo aby našiel cestu z trápenia, ktorým práve prechádza… Niekedy paradoxne práve vstupom do morských vĺn človek nachádza pevnú pôdu pod nohami.